Priemyselné prenájmy v Európe: Najdrahším mestom je Londýn, v Prahe je nájom priemerný

Najlacnejší štvorcový meter moderných priemyselných priestorov si môžu firmy prenajať vo Varšave a v Istanbule, kde v oboch metropolách je priemerná cena 3,5 eura za meter štvorcový. V Bratislave zaplatí firma mesačne za štvorcový meter skladu 4 eura, v Prahe 5 eur a v Berlíne 7 eur. Zo všetkých európskych miest je najdrahší Londýn so svojimi takmer 15 eurami za m2. Druhým najdrahším európskym mestom je Oslo, kde za m2 za mesiac zaplatí miestne priemyselné firmy 10,2 eura. Hodnoty sa počítajú z prime rents, čo je priemerné základné nájomné (bez príplatkov) z 5 % cenovo najvyšších prenájmov na každom jednotlivom trhu a nemusí zodpovedať cenám reálne uzavretých transakcií.

„Z cenového porovnania prenájmov vidíme v Česku stále potenciál pre rast nájomného. V porovnaní s mestami smerom na západ od nás sú miestne ceny skôr podpriemerné a v budúcnosti očakávame postupné vyrovnávanie. Čechy sú významné svojou lokalitou blízko Nemecku a s relatívne dobrou infraštruktúrou,“ hovorí Jakub Holec, Managing Director v 108 AGENCY.

Na európskom logistickom trhu sa očakáva nárast nájomného v 14 mestách, vrátane Londýna, Lisabonu, Varšavy a tiež Brna. Na približne rovnakej úrovni by malo nájomné zostať okrem iného v Berlíne. Klesajúca tendencia sa očakáva iba v Istanbule.

Logistika a priemyselné priestory v Čechách

V rámci Českej republiky je najdrahším krajom Praha. Naopak najlacnejší je kraj Ústí nad Labem s cenou nájomného na úrovni 4 euro za meter štvorcový mesačne. Medzi najdrahšie lokality patrí tiež napríklad Zlínsky kraj s nájmom presahujúcim 5 eur za meter štvorcový. Je možné usudzovať že v Brne či Ostrave sa bude do budúcna realizovať viac prenájmov kvôli obmedzenej ponuke v exponovaných lokalitách, ako sú Praha alebo Plzeň. Napríklad v Ostrave v súčasnej dobe vzniká logistické centrum Ostrava Airport Multimodal Park s celkovou plochou 52 hektárov. Po dokončení výstavby sa počíta s 234 tisícmi metrov štvorcových priestoru.

„Aj keď to nieje populárne tvrdenie, pravda je, že priemyselní developeri značne prispievajú k nízkej nezamestnanosti. Česká republika v posledných rokoch prilákala stovky investorov, ktorí vytvorili desaťtisíce pracovnýh miest. Našim dlhodobým cieľom je zvyšovať informovanosť verejnosti a tým zamedziť skratkovitému mysleniu, že ‚haly sú zlo‘. Chceme hovoriť o témach, ktoré dnes niesú v obecnom povedomí, pretože neexistuje vzdelanie v tejto oblasti. Je treba si uvedomiť, že haly a sklady sú neoddeliteľnou súčasťou verejnej infraštruktúry, a to aj v mestách. Bez nich by nemohla existovať ponuka supermarketov, ako ich poznáme, nemohli by rásť internetové obchody, od ktorých zákazníci čakajú bleskové doručenie a tiež by mestá nedokázali ponúknuť dostatok pracovných pozícii,“ podotýka Jakub Holec.

Čo nás čaká

Domáca ekonomika, ktorej sa úzko dotýkajú ceny priemyselných priestorov, narástla v roku 2018 o 3 %. V súčasnej dobe sa neobsadenosť priemyselných priestorov pohybuje okolo 4,3 %, čiže z 8,1 miliónov m2 moderných priemyselných plôch, ktoré v Českej republike približne sú, je ihneď k dispozícii okolo 350 000 m2. V budúcnosti sa dá očakávať dalšia výstavba predovšetkým v zavedených lokalitách. Aj keď kvôli nedostatku pracovnej sily budú viac vyťažované aj predtým nevyhľadávané oblasti. V Prahe trh s nehnuteľnosťami poslednýh 5 rokov rastie a dopyt sa stále zvyšuje.

Výstavba nových logistických parkov a priemyselných budov je ovplyvňovaná mnohými faktormi a ide často o zdĺhavý proces. „V Českej republike sa aktuálne stretávame s nízkou motiváciou obcí k priemyselnej výstavbe, nekoncepčnosti pri revitalizácií brownfieldov, byrokratickou záťažou pre investorov a nedostatkom ľudských zdrojov spôsobenou nízkou nezamestnanosťou. Aj keď narážame na obmedzujúce faktory, veríme, že budúcnosť priemyselných nehnuteľností v Čechách bude pozitívna,“ dodáva Jakub Holec.